Systémy pre väčšie územie boli ťažkopádne, veľmi zložité a značne investične nákladné, ľahko zraniteľné, menej spoľahlivé a s malou prenosovou kapacitou. Napriek týmto obmedzeniam naďalej rástol počet rádiokomunikačných zariadení a tým ubúdal aj počet voľných kmitočtov. Stále väčšia potreba celoplošnej veľkokapacitnej mobilnej komunikácie v najrôznejších oboroch ľudskej činnosti motivovala predných svetových výrobcov rádiokomunikačných technológií k stálemu hľadaniu nových riešení.


Pokúsime sa populárne vysvetliť, kam tento vývoj dospel v polovici 90-tých rokov. Prípadných odborných čítateľov prosíme o prepáčenie opakovania notoricky známych skutočností aj určitých zjednodušení, ktoré sú pre účel tohoto textu použité.


Pokračovanie >